Palivové drevo — Poprad

Kotlina, kde buk nikdy nerástol

Podtatranská kotlina patrí k bezbukovým oblastiam Slovenska — domácou drevinou je smrek a každé bukové polienko, ktoré sa v Poprade kúri, sem niekto doviezol. Pritom práve tu drevo pracuje najdlhšie: kotlina má menej než päťdesiat letných dní do roka a januárové priemery klesajú hlboko pod nulu. Bežná ponuka pritom funguje po starom — fúra tvrdého dreva na telefón, bez jediného údaju o vlhkosti. Kúri sa tým, čo príde, nie tým, čo naozaj horí.

Mestečko, ktoré stojí na dreve päťsto rokov

Spišská Sobota je pamiatkovou rezerváciou od roku 1950 a na jej lievikovitom námestí stojí takmer deväťdesiat chránených objektov: meštianske domy s vysokými šindľovými strechami a v Kostole svätého Juraja hlavný oltár z roku 1516 z dielne Majstra Pavla z Levoče. Šindeľ aj oltár sú drevo — vybrané, vysušené a opracované tak, že drží stáročia. V meste s takouto pamäťou nie je protokol vlhkosti novinka, ale návrat k poriadku: suchosť sa nesľubuje, suchosť sa meria. Náš buk schne na vzduchu osemnásť až dvadsaťštyri mesiacov a výsledok 14–18 % dostanete čierne na bielom.

Päť mestečiek, jeden závoz

Dnešný Poprad vznikol spojením piatich pôvodne samostatných spišských mestečiek — Veľká a Spišská Sobota sa s Popradom spojili v roku 1946, neskôr pribudli Stráže aj Matejovce. Pre nás je to jedna cesta: celé mesto obslúžime naraz, za fixnú cenu s dopravou a zložením v cene. Deň vopred si zavoláme, drevo uložíme na dohodnuté miesto aj bez vás a protokol necháme v schránke.

Odkiaľ drevo pochádza a kto sa o les stará, si prečítate na stránke Rod a les. Ako meriame vlhkosť, vysvetľujeme v častých otázkach.