Palivové drevo — Bratislava centrum

Drevo do mesta sa kupuje inak

Ponuka palivového dreva v Bratislave stojí na metrovici na vlastné rezanie a na polosuchých fúrach objednávaných telefonicky. Vo vilovej štvrti to nedáva zmysel dvakrát: na Kolibe ani pod Slavínom nemáte kde metrovicu rezať, štiepať a dva roky sušiť — a kopa sypaného dreva pred domom nie je nič, čo chcete riešiť celý týždeň.

Les máte za oknom, palivo v ňom nie

Koliba, Kramáre aj Slavín stoja na okraji Bratislavského lesného parku a ten je bukový. Drevo tam rastie — ročne pribudne okolo 18 000 kubíkov, z ktorých mestské lesy vyťažia päť až šesť tisíc. Samy uvádzajú, že cieľom ťažby nie je finančný zisk: lesný park sa spravuje pre rekreáciu a ochranu prírody a hospodárenie je tomu podriadené.

Preto v ich cenníku hotové palivové drevo nenájdete. Palivo je tam jediné, a to v samovýrobe: suchý stojaci strom za 22 eur za priestorový meter, zvyšky po ťažbe za 12,50. Je to cena stromu, nie paliva — zoťať, rozrezať, naštiepať, odviezť a potom dva roky niekde sušiť musíte sami. Odvážať sa navyše smie len od pondelka do štvrtka a počas školských prázdnin vôbec nie.

Hotové polienka, čisté uloženie, pôvod na QR kóde

Privezieme hotové polienka dvojročne sušeného buka z rodového lesa v Malej Fatre. Vlhkosť 14–18 % meriame pred vami na čerstvom reze; protokol a QR kód s parcelou, GPS a rokom ťažby patria ku každej dodávke — k peknému krbu patrí aj drevo, ktorého pôvod viete dohľadať.

Rezervácia je online, termín poznáte vopred a pri zložení dbáme, aby po nás ostalo čisto — nie kopa na chodníku.

Jeden deň pre celé mesto

Kolibu, Kramáre, Slavín, Machnáč aj Ahoj-Briežky vozíme v jeden deň spolu s Devínom, Rusovcami a Čunovom. Deň vopred si zavoláme a dohodneme miesto zloženia — v úzkej ulici a vo svahu je to podstatnejšie než inde.

Ako meriame vlhkosť a čo je na QR kóde, je v často kladených otázkach. Prečo z lesa berieme práve tie stromy, ktoré berieme, je v Udržateľnosti.